Tentokrát som sa konečne zmohol naozaj iba na fotoblog. Žiadne veľké dobrodružstvo, len “nudný” víkendový trip v schengene. V polovici augusta sme sa vydali s osádkou zo Suchej nad Parnou na necelých 24 hodín do poľskej metropoly na “dospelácky” výlet bez detí. Naposledy sme takto zdrhli pred 2 rokmi do srbského Nišu a v tento horúci víkend padla voľba vďaka skvelým časom odletov a dobrej cene letenky na starú, dobrú Varšavu. Tomáš s Veronikou túto destináciu ešte nemali tú česť navštíviť a kde lepšie uzrieť poľský progres ako v hlavnom meste.
SOBOTA
Aj keď bratislavské letisko na vrchole sezóny praskalo vo švíkoch, všetko odsýpalo, tak ako sa patrí. Po rýchlom snacku v Delii sme sa po promptnej kontrole presunuli skontrolovať fontánku. Fungovala! Na bráne sme sa ocitli medzi poslednými a plynule sa vydali na odlet.
Sobotný let do Varšavy bol takmer plný, no systém sa nad nami zmiloval a pridelil okienka, takže sme necelú hodinu strávili sledovaním krajiny z vtáčej perspektívy.






Z premávky a odstavených mašín bolo hneď jasné, že varšavské letisko s národným dopravcom LOT hrajú vyššiu ligu ako náš regionálny aerodrom. Taxikárskej flotile tu vládnu stredoázijskí dobyvatelia a po pár minútovej jazde pod vlajkou Uzbekistanu sme vystúpili pred naším ubytkom, Holiday Inn Express vo štvrti Mokotow. Pri nedeľnom odlete o jedenástej hodine padla blízkosť letiska a raňajky v cene vhod. Paradoxne dokonca cenovo to bola široko ďaleko najlepšia voľba.
Po rýchlej aklimatizácii sme sa vydali znovu Boltom, tentokrát bližšie k centru. Jedna z vecí, ktorá mi na Slovensku chýba sú táckarne na úrovni – bary mleczne. Jeden z tých lepších, Bar Mleczny Prasowy, sa nachádza neďaleko palácu Belweder. Škoda, že žurek v ponuke absentoval, no paradjková polievka a mäsové pierogy boli skvelé.




Posilnení sme sa pre zmenu električkou presunuli do historického centra. V horúci sobotný podvečer tu o turistov nebola núdza a úprimne sme boli radi, keď sme sa odtiaľto vymotali. Staré mesto je pekné, no nijak výnimočné a nemám pocit, že je to to najlepšie čo Varšava ponúka. Predsa, počas vojny bolo mesto takmer úplne zničené a po rekonštrukcii tomu chýba tá patina.






Rýchlo sme teda lokalizovali vhodnú kaviareň a po doplnení kofeínu sme zbehli po schodoch k fontánam kúsok od promenády pri Visle.



Tesne pred naším príchodom do Varšavy sa konala veľká vojenská prehliadka, no takto večer sme tu našli zopár robotníkov, ktorí rozoberali tribúnu a zberali zábradlia. Nabudúce musím cestu do hlavného mesta naplánovať počas tejto akcie, keďže to vyzeralo na riadnu show.



Podchodom sme prebehli na promenádu, kde sme okamžite lokalizovali na brehu River Café. Vojenskú parádu sme síce nestihli, no ako na zavolanie sme vkročili na palubu počas osláv 25. narodenín tejto prevádzky. To znamenalo nielen živú hudbu (ktorej fanúšikom v takýchto ustanovizniach som nikdy nebol), no hlavne solídne narodeninové zľavy na nápoje. Výhodnej ponuke sme neodolali a v príjemnom prostredí, ďaleko od turistického ruchu, sme hodnú chvíľu posedeli.




Po zotmení sme sa kombináciou električky a metra teleportovali do downtownu – Śródmieście Północne.




Google Maps ukazoval, že po ôsmej by mala byť vyhliadka na stalinistickom mrakodrape PKiN zatvorená, no naštastie sa mýlil. Cez letné víkendy býva otvorená až do polnoci, takže sa na nás tentokrát usmialo šťastie. Titul najvyššej vyhliadky minulý rok prebral susedný Varso Tower s Highline, no lístky na tento čas boli dávno vypredané a vďaka dynamickej cene dosahovali miestami až štvornásobok toho, čo si pýtali v Palaci Kultury i Nauki.








Teplý víkendový večer prilákal do centra kopec ľudí a nás zlákalí neskoré ryby s ryžou. Zbehli sme živou pešou zónou na Zlotej ulici do dobre hodnoteného sushi baru So-An. Museli sme zhodnotiť, že toto sushi bolo jedno z najlepších aké sme kedy mali. Pandu na Račianskej nevynímajúc.
Ako sa vraví, tam kde iní začínajú, my končíme a párty a obchodnú ulicu Nowy Świat sme už nedávali. Pokúsili sme sa predrať k baru miestnej filiálky Pijalnie wódki i piwa, no misia neúspešná. Too old for this shit.







NEDEĽA
Namiesto horúčky sobotňajšej noci sme radšej využili možnosť sa po dlhom čase normálne vyspať. Raňajkový bufet v Holiday Inn príjemne prekvapil a po deviatej nám nezostalo nič iné, len sa pobrať na letisko.
Email od Wizzu strašil dlhými radami na kontrole, no celý proces od vystúpenia z taxi po príchod do duty free trval možno 15 minút. Nečakane sme tak získali takmer hodinu a pol k dobru, ktorú sme strávili tak ako iní pasažieri, ktorí už nemajú vstup zdarma do salónikov – motaním sa a relaxom na prázdnych sedačkách na susedných bránach 🙁
Našťastie boarding a odlet prebehol načas a znovu sme sa pri okienkach vydali na vyhliadkový let domov. 55 minút je tak akurát na pobyt vo vzduchu v economy.













Varšavu som navštívil minimálne desaťkrát, no nikdy som z nej nebol paf. No v tento horúci augustový víkend, len tak vo dvojici/štvorici, ako za starých čias, to malo niečo do seba. Samozrejme, nie je to destinácia, kde budete omdlievať zo svetoznámych lokalít alebo sa kochať dychberúcimi scenériami. Je to metropola, ktoré môžeme Poliakom závidieť. Všetko tu nejak funguje, pôsobí bezpečne a aj ten východoeurópsky bordel sa niekam stratil. Eurovíkendová destinácia ako sa patrí.

0 komentárov k “Letný únik do Varšavy /FOTOBLOG/”Pridajte vlastný →