Poľský žurek

Pred rokom som susedom pomohol s nákupom letenky z Krakowa do Gdansku. Po ich návrate ma celkom inšpirovali, takže o pár mesiacov keď sa opäť objavili 30 eurové lety z metropoly juhu do metropoly severu, neváhal som a rezervoval som si so spolu-cestovateľmi predĺžený júlový víkend pri Baltiku.

O pol roka neskôr a týždeň po záplavách v Gdansku (parížske deja vú), sme v stredu večer po práci vyrazili smer Žilina-Čadca-Tychy-Krakow. Povinná zastávka v Tescu Čadca na doplnenie zásob nám priviala do cesty mladého bezďáka, ktorý srdcervúco prosil peniaze na vlak do Prahy. Vraj už takto týždeň chodí po Čadci a zbiera od ľudí finančné prostriedky. Dokonca nám ukázal, že má 20 euro našetrených. Tak som teda ukončil jeho trápenie a oboznámil ho, že Regiojet stojí 9 euro. Chlapík smutne odišiel za kamošmi popíjať čučo.

Po luxusných poľských cestách sme dorazili do Krakowa okolo desiatej večer, na apartmán pri okraji mesta (kvôli blízkosti letiska a parkingu), kde sme po vínku a pive rýchlo zaspali.

Ráno cesta do supermarketu, sídlisko celkom na úrovni, len všade veľa holubov a vrán, ktoré sa tam asi točili. V poľských obchodoch som už bol, ale až teraz som si všimol, že ako sú popredu. Kým u nás je pomaly hipsterské predávať potraviny na váhu, tak tam polovica sortimentu od cukríkov, po mrazené pirohy a zeleninovú zmes je pripravená na plastový sáčik a odváženie. Ešte aj tie vajcia sú nechladené.

Riadne nažratí sme zobrali električku smerom do centra, kde sa už v plnom prúde mesto pripravovalo na Svetové dni mládeže. To znamená kopec skupiniek deciek a mladých z celého sveta, akční farári a sestry, náhodné mini-koncerty s mizivou účasťou ako príprava na hlavný program a pod.

Pripravení na SDM

Po prieskume naozaj pekného centra nám aj vyhladlo, tak som si spomenul na poľský unikát menom “bar mleczny”, rýchle som vyhľadal v navigácii a bum, hneď jeden kúsok od hlavného námestia. Vedľa bezzubej babky sme zadelili žurek ako sa patrí a plní síl vyrazili k Visle na pivo a odtiaľ na hrad Wawel. Celý hrad je pomaly na deň, ale aj tak sme si rýchlo urobili prehliadku, vybehli na vežu a s deťmi sa odfotili pri hrobe bývalého prezidenta Kaczyńského, ktorý po havárii vládneho TUčka v Rusku odpočíva medzi poľskou aristokraciou.

Photo opportunity

Od hradu sme sa pešky presunuli k miestnemu židovskému ghettu a Schindlerovej továrni, ale lenivosť a nedostatok času nás priviedli k pivu. Odtiaľ Uberom na zrekonštruovanú autobusovú/železničnú stanicu, kde sme obzreli poľské Pendolina a zbožne si povzdychli, aby raz aj bratislavská stanica bola minimálne takáto dobrá. A  samozrejme spojená s obrovským nákupným centrom, takže win-win.

Rýchle vláčiky môžem

Večer opäť bar mleczny a pár divokých panákov (s tabascom, kokosom a pod.) v miestnej hipsterskej knajpe s naozaj ľudovými cenami a výborným názvom – Pijalnia wódki i piwa, ktorej pobočky sa nachádzajú po celej krajine. Cenová politika je tiež odvážna – tvrdé a pivo za 4 zloté (necelé euro) a niečo na jedenie za 8 zlotých. Na Slovensku by to bolo asi hneď ogrcané, alebo by sa z toho stala 7 cenová skupina. Alebo oboje naraz 😀

Na apartmáne sme sa ešte dorazili poľskými pivami (naozaj som nečakal, že v supermarkete bude na výber toľko rôznych druhov, od IPA cez APA až po stouty), zbalili si veci a nastavili budík na príjemných 4:30.

Ráno rýchlo na letisko, odparkovať auto, cez koľaje k terminálu (ušetrených 30 metrov), lahodné raňajky v podobe sleďa v omáčke a jogurtových nápojov (nie spolu), duty free voňačka a hurá v polospánku vrtuľákom do Gdansku vedľa dojčiat a jasličkárov.

Lahodné raňajky o šiestej ráno na KRK

V Gdansku na letisku nás potešil “complimentary upgrade” v AVIS (v preklade – všetky lacné malé autá sme už požičali, tak tu máte väčšie) a o pár minút sme už frčali smerom do Sopotu na novom Nissan Pulsar. 

V Sopote, ktorý spolu s Gdanskom a Gdyňou tvorí tzv. Trojmiasto s vyše 700 000 obyvateľmi, sme sa pri najdlhšom drevenom móle v Európe vyvalili na kávičke a užívali čerstvý morský vzduch, predraženú kávičku a prázdne more so zamračenou oblohou a kontajnerovými loďami v diaľke.

Miestny baywatch

Do Gdyni sme dorazili okolo obeda, takže prvé kroky smerovali do baru mleczneho a odtiaľ spáliť kalórie prechádzkou po maríne a okolo najznámejších poľských vojnových lodí Blyskawica a Dar Pomorza (hneď veďla sa nachádza aj Bar Pomorza :)). Pred miestnym akváriom sa tiahol dlhý had detí (doslovne ich tam bolo ako hadov) a tak sme návštevu oželeli.

Onedlho nadišiel aj čas checkinu, tak sme sa pomaly (z jedného konca Trojmiastia na druhý je to cca 30km cez súvisle zastavanú zónu) presunuli na apartmán v Gdansku. Z vonku nás trošku nemilo prekvapil “vybývaný” výzor bytovky a trošku ghetto okolie, ale vnútri všetko v úplnom poriadku (opäť 100% IKEA výbava :)). Celá štvrť v blízkej budúcnosti má prejsť kompletnou prestavbou, takže exteriér miestnych už veľmi netrápi.

Do historického centra sme prešli za cca 10 minút a to čo sme videli, nás naozaj dostalo. Ak Krakow je vysoký level, tak Gdansk je ten najvyšší. Vidieť, že v minulosti to bolo bohaté mesto a germánsky správca sa postaral o ten správny severský vzhľad. Najmä kombinácia červenej tehly, lodiek a vody spolu s (citlivo vsadenou) modernou architektúrou pripomínala skôr mestá v Holandsku, alebo na severe Nemecka.

Długi Targ

Centrum je kompaktné, krížom-krážom sa dá prejsť kompletne za pár hodín a tak sme ho aj prešli až k hlavnej stanici, ktorá vyzerá skôr ako katedrála. Tam nás už čakali ťažkoodenci, asi sa pripravovali na príchod účastníkov Svetových dní mládeže, predsa – ultras sú ultras.

Gdańsk Główny

Večer sme opäť našli miestnu pobočku Pijalny a alko túru sme zavŕšili v lokálnom pivovare v parádnej budove 4* hotela. Podľa fotiek tam pil Messi pomaly aj s pápežom, takže trochu vyšším cenám sa nečudujem 🙂

Pekná podvečerná marina

Koło widokowe

Tretie ráno výletu sme začali obligátne na “brunchi” v miestnom mléčaku a posilnení sme sa vydali na Westerplatte – poloostrov pri meste s veľkým pomníkom a historickou expozíciou, kde sa odohrala prvá bitka II. svetovej vojny. Veľmi pekné miesto na oddych a prechádzku s veľkou historickou hodnotou, kde si človek uvedomí aké zverstvá sa vo vojne páchali. (aj keď sa vždy nájdu nejaké poloopice a rengajúce downove syndrómy, ktoré spochybnia aj vlastnú mater).

Monument na Westerplatte

Po vizite poloostrova sme sa vydali na návštevu ďalšieho a to severne na Helskú kosu. Lenže sme podcenili dovolenkovú premávku a tak sme radšej najprv zakotvili pri pobreží na pláži v Rewe. Aj keď bolo len cca 22 stupňov a more malo o 6 stupňov menej, nebránilo to domácim otužilcom každej vekovej skupiny sa čvachtať ako na Maledivách. My sme radšej na deke pospali.

Od Wladyslawowa už cesta po Helskej kose prebiehala rýchlo, parádny úsek v borovicových lesoch popri mori, paralelne jednokoľajka, vláčiky a sem tam aj autobusová linka s príznačným číslom 666. Niekde dokonca bolo vidieť vodu z oboch strán (Baltik a Pucký záliv), keďže na najužšom mieste má kosa len asi 300 metrov.

Veľká škoda, že sme do Helu dorazili až podvečer a zmeškali sme sme kŕmenie tuleňov v záchrannej stanici s názvom Fokarium. No ale aspoň sme sa na dôchodcov popromenádovali pri západe slnka a výborne sa najedli v reštike, ktorú nám odporučil verný virtuálny kamoš Foursquare.

Pláže Helu

Cesta naspäť únavná, ale aspoň to už išlo o dosť rýchlejšie, keďže cesty sa medzitým vyprázdnili. Nedeľa ráno nečakane započala na brunchi v mleczaku a odtiaľ pomalými okreskami a dedinami (aspoň som zrazil spotrebu auta pod 5 litrov, čo na turbobenzín a 4 osoby nie je zlé :D) sme dorazili do Malborku, kde sa podľa wikipédie nachádza rozlohou najväčší stredoveký hrad na svete a je to aj najväčšia tehlová budova v Európe. Priznám sa, že o tom hrade som predtým asi nikdy nepočul a teda tá rozľahlosť vyrazí dych (pre porovnanie Spišský zrúcaný hrad je na 4 hektároch, Malbork na 21). K tomu ešte sa práve vtedy konali stredoveké trhy a tak o zábavu a najmä dobré jedlo bolo postarané.

Bublinkovanie na Malborku

Návšteva sa natiahla na niekoľko hodín a tak nečudo že sme poobede opäť zaspali na ďalšej piesočnej kose, tentokrát na Vistulskej, pri letovisku Krynica Morska, kúsok od hraníc s ruským Kaliningradom. Na pláži znovu kopec ľudí so svojimi textilnými ohrádkami a dekami. Jediné, čo som nikde nevidel boli napr. sprchy, alebo sociálne zariadenia priamo na pláži. Inak veľmi k svetu.

Jedna z Krynických pláží

Priamo v meste sa na kopci týči červený maják a tak sme sa točenými schodmi vyštverali na vrchol odkiaľ vidieť na všetky strany regiónu a systém osvetlenia je takisto veľmi zaujímavý, najmä tie “úsporné” 1000W žiarovky:)

Zlatý rez?

Cesta do Gdansku trvala už len hodinku a tak sme mali čas ešte pobehať nočné centrum, ktoré aj v nedeľu o desiatej večer bolo plné. Zadelili sme hambáče z hipsterskej dodávky a pár pollitrákov v kľudnej pivnej lokalite neďaleko baziliky.

Ráno už len rýchly checkout o pol siedmej a o pol hodinu neskôr som už hádzal kľúčiky od auta do schránky na letisku. Tam nás už čakal kopec mládeže smerujúcich do Krakowa a žiaľ aj vyše hodinové meškanie letu, vraj kvôli počasiu (ráno trošku hmly bolo, ale nič tragické). Po prílete do Krakowa sme sa predrali stovkami nabudených účastníkov SDM k parkingu a nasledoval rýchly presun na Slovensko. Rýchly až po Český Těšín, kde už traktory predbiehali kamióny a pri Čadci sme sa zasekli na hodinu kvôli búrkam.

Z poľských ciest sa už sranda nerobí 

No ale ani 3 hodinové meškanie oproti plánovanému príchodu nemení nič na tom, že najmä severné Poľsko veľmi príjemne prekvapilo a určite sa tam rád vrátim. Najmä z Krakowa je to letecky veľmi ľahko dostupné, či už Ryanairom, alebo národným LOTom. No a ten žurek z baru mleczneho by som mohol tlačiť stále 🙂