Tri sobotné rozhľadne na kopaniciach /FOTOBLOG/

Ak by mi niekto začiatkom roku 2019 povedal, že na jar 2020 bude Slovensko pod vedením premiéra Matoviča uzatvorené kvôli globálnej pandémii, asi by som tú osobu poslal zjesť netopiera do Wuhanu pod 5G vysielačom. Fast forward 12 mesiacov a ja v sobotu ráno namiesto estónskeho ostrova Saaremaa sedím pred PC, snažiac sa vyriešiť nasledujúcu rovnicu – pekné jarné počasie + nafta pod jedno euro, na strane druhej zatvorené hranice a skoro 5 mesačná parťáčka v kresielku so slinou ťahajúcou sa pomaly na gauč. Inšpirovaný peknou sériou článkov o rozhľadniach od cestovateľského kolegu Dana z cestujzamenej som naštartoval všemocné mapy.cz. Do vyhľadávača som zadal kľučové slovo rozhľadne a okamžite som identifikoval cieľ sobotnej cesty – trojicu týchto eurofondových stavieb blízko Myjavy, ľahko dostupných autom.

Po vyše hodiny cesty kľukatými cestami sme sa cez Vrbové dostali na tú zaujímavejšiu časť Karpát – Myjavskú pahorkatinu a úpätie Bielých Karpát. Za Vrbovcami sme o necelé štyri kilometre zaparkovali vedľa malej drevenej autobusovej zastávky pri kopanici s nenávistným názvom Hate.

Odtiaľ to už bolo len kúsok po poľnej ceste na vrchol kopca Žalostiná so skromnou rovnomennou rozhľadňou a ohniskom na opekanie. Z vrcholu pekne vidieť na všetky svetové strany tohto príjemného regiónu. Podľa informačnej tabule a naznačeného náučného chodníku sa tu dá stráviť kľudne celé popoludnie prechádzkami po okolí.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Vo Vrbovciach som chcel ešte omrknúť železničnú stanicu v tesnej blízkosti štátnej hranice, no pri pohľade na červený filtračný stan a policajnú kontrolu som radšej Gabčíkovo s Detvancami neriskoval :))

Cestou 499 sme chvíľu kopírovali železničnú trať č. 121 z Nového Mesta n. Váhom do Vrboviec (a ďalej do Veselí n. Moravou). Tá sa v 20. rokoch minulého storočia stala najväčšou investíciou tej doby vrámci výstavby železníc v ČSR. Trasa cez Biele Karpaty si vyžiadala vybudovať 3 tunely, 5 veľkých viaduktov a takmer polovica (42%) dĺžky je vedená v oblúkoch.

Onedlho sme zaparkovali pri hospodárstve s autobusovou zastávkou Poľana Salaš. Peši je to len zopár minút k vysokej drevenej rozhľadni Brestovec skrytej medzi stromami s rovnako luxusným 360 stupňovým výhľadom, ktorý spestrujú štedro zalesnené kopce smerom k českej hranici.

• 

• 

• 

• 

• 

Cestou domov sme zavŕšili triumvirát návštevou najľahšie dostupnej rozhľadni Hrajky v intraviláne obce Turá Lúka. Autom sa dá dostať pomaly až ku schodom. Je tu aj malý altánok a pamätník popraveným evanjelikom, ktorí zaútočili na sprievod biskupa Bársonya v roku 1672 v období protireformácie. Výhľad z tohto malého objektu nie je až taký impozantný, no ak budete mať cestu, určite sa zastavte.

• 

• 

• 

Znovu sa nám potvrdilo, že Myjavská pahorkatina a priľahlá časť Bielych Karpát patria medzi najzaujímavejšie časti západného Slovenska. O turistov sa tu potkýňať nebudete a prechádzky po príjemne zvlnených kopcoch posiatych poliami, lúkami a gazdovstvami nikdy neomrzia.