Rodinné Atény

Už sa letelo aj za lepšiu cenu, ale 10 euro je férova cena do Atén 🙂 Tak som pred nedávnom neváhal a ako dobrý syn a brat som sa “pleskol” po vrecku a zobral som štyri kusy pre svoju famíliu.

Štvrtok večer 22. októbra sme už na bratislavskom letisku závideli rómskej rodine smerujúcej do Liverpoolu parížsky šalát a celozrné pečivo, lebo my sme mali len rožky ako rýchlu večeru. Letisko ako zvčajne nuda, stačí prísť hodinu pred odletom,  aj tak tam nie je čo robiť. Aspoň som za kontrolou objavil trafiku, kde za celkom normálne ceny predávajú aj pivo, vodu a pumpové bagety, narozdiel od výpalníckych cien vedľajších “duty free” obchodov.

Lietadlo smerujúce z Atén meškalo už po prílete do Bratislavy a bolo mi jasné, že to bude ešte veselé. Tak to aj bolo. Dvojhodinový let do Atén prebehol v pohode, užíval som výhľad 🙂

11 ABC v Ryanair nebrať 🙂

Po pristátí šprint na letiskovú stanicu metra, posledný spoj odchádzal o 23:30. Na stanicu sme to s vyplazeným jazykom stihli 5 minút pred odchodom, ale keďže Grécko je také aké je, tak žiadny automat na lístok nefungoval a otvorené bolo jediné okienko, kde sa už medzitým vytvoril hadík rovnakých nešťastníkov. Nič sa nedalo robiť, zaradili sme spiatočku a zobrali hodinu sa hrkotajúci bus na hlavné aténske námestie Syntagma.

Nočná Syntagma

Tam nás o pol jednej ráno ovalil teplý letný vzduch a príjemná stredmorská atomosféra. Trošku sme sa poprechádzali a keďže hotel bol ešte ďaleko, riskol som taxík. Po rôznych hororových zážitkoch som cenou 5 euro za skoro tri kilometre ostal príjemne prekvapený, neviem či by som to dal aj v BA za podobnú cenu v podobnom čase.

Pred druhou ráno sme zaspali ako zabití na našom hotelíku pri hlavnej železničnej stanici (zvonku skôr vyzerá ako nejaká malomestská). Ráno sme sa správne natlačili na bufetových raňajkách a keďže predpoveď počasia nevyzerala prívetivo a vybrali sa hneď spoznávať toto hlavné mesto.

Aténské metro je naozaj fajn, nové dve linky postavené k Olympiáde 2004 vyzerajú veľmi dobre a nikdy netreba čakať dlhšie ako pár minút. Za 4 eurá sme zobrali 24-hodinový lístok (Bratislava 4,50 euro…) a vyrazili sme na stanicu  Monastiraki, odkiaľ sme sa turistickými uličkami pomedzi mnohými túlavými psami a mačkami vybrali na malý kopec Aeropagus, kde niekedy sídlil najvyšší súd. Odtiaľto je pekný výhľad na východnú časť Akropoly/Partheonu a na Atény ako také.

Psíci a vykopávky sú všade naokolo

Onedlho začalo popŕchať, Akropolu sme nechali tak a vybrali sme sa cez parky k Syntagme. Národná záhrada za parlamentom bola uzatvorená, pred parlamentom samotným policajné manévre, uzatvorili hlavnú ulicu, tak sme si aspoň pozreli trošku bizarnú výmenu stráží pred hrobom neznámeho vojaka. (Až večer som sa z telky dozvedel, že na návštevu prišiel francúzsky prezident, tak preto toľko antickej drámy)

Panáčik pred parlamentom

Metrom sme sa presunuli do prístavného mesta Pireus, ktoré leží cca 10km od centra. Lenže to sa už rozpršalo maximálne, obzreli sme si malé múzeum elektrickej železnice (súčasná linka metra č.1), ktoré je síce pekné, ale všetky opisky len po grécky. Ušetrených 50 euro za vstup na Akropolu sme v miestnej reštike na Dionýza (alebo rímskeho Bakchusa) dobre prejedli a nič nám nezostávalo iné, len sa vrátiť na izbu a dať si riadnu siestu až do večera. No ale večer stále lialo, tak jediná alternatíva dostupná priamo MHD bolo to, čo nemám veľmi rád – shopping.

Aj stanice metra sú malé múzeá

The Mall Athens je obrovské nákupné centrum neďaleko olympijského areálu, ale ako to už vo svete globalizácie býva, nie je tam nič, čo by nebolo aj inde. Na zabitie času a pozorovanie Grékov ale stačilo. Naši mali už toho po celom dni dosť a tak sme ich nechali na izbe a so sestrou sme trošku popozerali po starej štvrti Plaka, kde toho okrem pár turistov a zmoknutých psov veľa nebolo.

Na druhý deň ráno sa mraky úspešne vypršali a okrem utečencov sme sa aj my vybrali smerom do centra. Národné záhrady boli už otvorené, malá ZOO vo vnútri potešila a vybrali sme sa na horu Lycabetus. Na samotný vrchol premáva aj v tuneli funikulár, ale ešte aj k nemu treba prekonať pár desiatok schodov úzkymi uličkami rezidenčnej štvrte. Po krátkej jazde (ušetrí to asi 20 minút mierneho výstupu) nás na vrchole okrem malého chrámu privítal aj parádny 360 stupňový výhľad na celé Atény a najmä Akropolu a more. Ťažké mraky dodávali mestu ponurú atmosféru, ale viditeľnosť bola výborná. So sestrou sme zbehli naspäť peši, pekná prechádzka pomedzi obrovské aloe vera a kaktusy, vyzdvihli sme našich a zo Syntagmy sme zobrali električku smerom k pobrežiu. Električka a trať je síce nová, ale cesta trvá celkom dlho, prednosť pred autami samozrejme nemá a prediera sa aj úzkymi uličkami a medzi stánkami trhovníkov.

Smer sever

Pohľad na Akropolu z Mt. Lycabus

Na pobreží je to už oveľa lepšie a frčí medzi zastávkami aj 70-kou. Pobrežná promenáda je veľmi príjemná, útek z uhučaného centra bol potrebný. More vyzerá veľmi čisto a pár odvážlivcov sa ešte aj kúpalo. Pravda, keby bolo slnečno a trošku teplejšie, šli by sme aj my, teplota vody bola stále fajn.

Dalo sa ešte kúpať, voda bola teplejšia ako vzduch

Miestna marina pripomína trošku Monako, najmä teda megajachtami a osadenstvom. Celkovo mi toto miesto prišlo ako výborná alternatíva voči centrálnym Aténam, ktoré zeleň a čerstvý vzduch celkom postrádajú.

Naspäť sme už zobrali metro a vystúpili na chaotickom námestí Omonia, že sa teda pred odletom niekde najeme. Náhodou sme narazili na parádné centrálne trhovisko Varvakios, kde sme prešli či už mäsový alebo rybí trh. Nebola to žiadna hispterská napodobnenina s 2 eurovou sirupovou vodou a home made náušničkami z aliexpresu. Je to naozaj tradičné miesto, kde sa  ponúkané produkty nemuseli hrať na “fresh”, lebo ešte pred pár hodinami behali, alebo plávali. A to všetko za ceny nižšie ako trikrát prebalené poctivé kurčatá z Billy…

Rybia časť trhu

Vedľa sme našli aj sympatickú reštiku, kde sme sa dobre pripravili (najmä šaláty boli deluxe, žiadna strúhaná kapusta s plátkom paradajky) na večerný odlet.  Zo Syntagmy sme zobrali opäť bus na letisko, metro malo tentokrát výluku a predmestiami Atén sme sa za necelú hodinu dostali opäť tam, kde sme začali.

Aténské letisko mi príde na tom lepšie ako napr. hlavne rímské Fiumicino, kde sa dokopy nedalo nič. Rýchla kontrola a pred šiestou sme už sedeli v lietadle smer Bratislava. Tentokrát som už mal okienko naozaj a vďaka zaujímavému trasovaniu cez Albánsko a Čiernu Horu som mal pekný výhľad na Korfu jadranské pobrežie týchto dvoch balkánských krajín.

Albánsko a Korfu v pozadí

Atény sú fajn destináciou, aj keď oproti iným európskym veľkomestám toho veľa neponúkajú. Ale medzi tými tisíckami malých obytných domov s veľkými markízami a špatnými graffiti sa dajú nájsť pekné zákutia a naozaj historické miesta. Čo musím vyzdvihnúť je naozaj dobrá MHD a dobré ceny taxíkov. Historické centrum sa dá zvládnuť aj peši a ak by som sa sem dostal niekedy nabudúce, asi by som skôr zamieril na okolité ostrovy. No ale na víkend je to fajn zmena 🙂