Sobota v Londýne

Západná Európa ma už dlhšiu dobu z cestovateľského hľadiska veľmi neláka. Ale keď mi na jeseň Ryanair vystavil voucher na 80 euro za zrušený let vrámci Poľska, musel som niečo promptne nájsť. Londýn sa ukázal ako jediná rozumná destinácia z Bratislavy na krátky výlet bez míňania drahocennej dovolenky. Letenky vyšli presne na 79,96 eura a po pár klikoch bolo rozhodnuté, kde strávime poslednú januárovú sobotu.

2 roky dozadu som totožný výletík absolvoval s mamou a tentokrát som zobral Moničku. V sobotu som sa už tradične s „cestovnou horúčkou“ zobudil ešte pred budíkom – o pol štvrtej ráno (alebo v noci). O hodinku neskôr sme už frčali prázdnou D1-kou smerom do Bratislavy. Vozítko som zaparkoval pri Kozmose a v rovnakej chvíli sme zakývali odchádzajúcej 61-ke. Uber s vodičom Pištom (dúfam, že len tak zničene vyzeral po nočnej a nie po nejakej substancii) našťastie nesklamal a o pol šiestej sme sa objavili na prázdnom letisku. Charter do Salalahu už bol odbavený a ďalší let letel o štyri hodiny (vyťažené letisko), takže na kontrole nikoho nebolo. Pri prehliadke tak mohli podrobne preskúmať dózičku s nakrájaným pomelom (inak výborný snack na cesty).

Boarding začal načas a my sme sa spokojne usadili v exit rowoch. Kvôli zmeškanému slotu (alebo niečo také) sme vyštartovali s 20 minútovou sekerou. To zjavne znepokojilo spolucestujúceho – paranoika, ktorý sa začal nahlas sťažovať, že nepočul ako sa má správať pri pristátí na vode. Ani neviem ako mi pri čítaní knihy odkväcla hlava a zobudil som sa niekde nad Holandskom. Z okienka som pozoroval rušnú leteckú premávku, kedy každú chvíľku niečo prelietavalo vedľa nás alebo pod nami. Nad anglickým pobrežím sa zrejme zobudil aj paranoik, ktorý sa zrazu postavil a celému osadenstvu vysvetľoval, že o tomto čase sme už mali dávno pristávať. Našťastie ho posádka rýchlo uzemnila a my sme po chvíľke krúženia nad slnkom zaliatym anglickým vidiekom dosadli na dráhu letiska v Stanstede. Neunesení, ale s miernym meškaním.

Dobré ránko Anglicko

Konšpirátor

Premiérovo som si otestoval aj biometrickú bránu, ktorá u mňa fungovala, ale Moničke nechcelo zobrať nový pas. Našťastie sa nemusela vracať do dlhého radu „klasickej“ imigračky, ale cez bočné dvere sa prešmykla k špeciálnemu okienku. Aj vďaka tomuto „hacku“ sme stihli náš bus do mesta. Žiaľ, pohodlnejšia varianta s vlakom Stansted Express sa nedala využiť – práve tento víkend železničiari naplánovali výluku (ktorých inak býva celkom požehnane). Cesta autobusom je ale celkom vyhliadková, najmä úsek od mrakodrapov pri Canary Wharf cez most Southwark bridge s pekným výhľadom na Tower Bridge a dystopický Shard.

Dystopia

Po necelej hodine jazdy sme sa ocitli na zastávke Waterloo, kde sme započali našu sobotnú prechádzku. Pár krokov od zastávky sa nachádza London Eye a hlavne lacný Mekáč (1 libra za 1,14 euro.. paráda :)), kde sme sa posilnili čajom a kávou. Prešli sme sa po Westminsterskom moste, z ktorého je tradične najkrajší výhľad na parlament. Tomu tróni „Big Ben“ aka Elizabeth Tower, ktorý budú „zatepľovať“ ešte tri roky. Cez milión ľudí sme sa predrali okolo sôch Churchilla, Gandhiho, Mandelu až k Westminster Abbey.

Eurofondy treba dočerpať na zateplenie

Odtiaľto je to už len kúsok do pekného St. James parku. Neďaleko Downing street sme si všimli kopec ľudí a samozrejme sme sa tam ako Lemmings vybrali aj my. Tu sme na minútu presne dorazili na Horse Guards Parade, kde sa konala každodenná výmena konských stráží. Obzreli sme si pár koníkov, stráže, pár plešín, kopec Aziatov, selfie tyčí a o pár minút sme sa pobrali do parku. Parky sú najlepšie, lebo sú tu zvieratká – či už veveričky, labute, kačice alebo papagáje. Hlavne tu je pokoj od turistov.

Dirigent

Len prednedávnom sme dopozerali druhú sériu výborého seriálu The Crown a nemohli sme si teda ujsť návštevu Buckinghamského palácu. Palác sám o sebe zvonku nie je veľmi monumentálny, alebo prekrásny, ale asi sa tam Lilibeth s rodinkou zle nežije. Popri Green Parku a Constitution Hill sme pokračovali k Wellingtonovmu oblúku a Pamätníku kráľovských delostrelcov. Tu „začína“ aj Hyde Park, ktorý takisto „rekonštruujú“. Práve tam sadili semiačka trávy, ktoré promptne žrali čajky. Tu nás dostihlo aj volanie prírody. Ako na potvoru jediné WC v blízkosti stále žije iba v dobe cashu a turnikety okrem 20 pencových mincí neberú nič iné. Obsluha tam je asi iba na parádu a znovu nás zachránili až zlaté oblúky najbližšieho Mekáča, pri Speaker’s Corner, kde v sobotu nikto nerečnil.

Neotvárali

Kráľovská limuzína v ťažkých časoch

V neďalekom legendárnom obchodnom dome Selfridges sme sa stretli s mojou sesternicou Denisou, ktorá v Londýne žije už vyše 20 rokov a na káve dobre pokecali o všetkom možnom. Pár spoločných fotiek ako dôkaz pre rodinu a pokračovali sme v ceste. Vonku sa medzitým rozpršalo a rýchlo sme zvolili náhradný plán. Namiesto prechádzky sme pípli paypass karty a na Bond street naskočili do metra linky Central Line. Na Liverpool st. sme preskočili na Circle Line a vystúpili na Tower Hill. Ako názov prezrádza, stanica sa nachádza pri pevnosti Tower, kde sa nachádza kráľovská bižutéria a neďaleko sa týči ikonický most Tower bridge. Vonku stále pršalo tak, že by si ani vrany z Toweru nevyhnal, po krátkej obhliadke sme sa vydali na 20 Fenchurn street. Na tejto adrese sa týči jeden z najzaujímavejších mrakodrapov mesta, ktorému dominuje veľká indoorová záhrada na vrchole – Sky Garden. Tu sme v teple medzi palmičkami nabrali sily a nafotili pár foto z upršaného výhľadu.

Family reunion

Staré vs. nové

Vertigo

Upršaný výhľad

Posledný úsek už prebehol celkom rýchlo – v Sainsbury’s sme nakúpili proviant, v KFCčku skontrolovali toalety a pred pol piatou miestneho času už náš autobus odchádzal v z Liverpool Street station naspäť na letisko. Cesta sa celkom vliekla, na zastávke v Stratforde sme čakali štvrťhodinu a do cieľa sme dorazili o šiestej večer. Rýchlo sme prešli cez kontrolu a našli sme sa v spleti duty free shopov. Posilnení koštovkou whisky sme navštívili prevádzku Boots, kde sa za veľmi dobré ceny dá kúpiť občerstvenie, rôzne cestovateľské serepetičky, ale aj lieky a napr. sprcháče 🙂 Pobyt na letisku sme ukončili večerou v bistre s rezancovou polievkou. Neviem či je to slabou librou, alebo bratislavskými cenami, ale keď mi už ani londýnske letiskové ceny neprišli veľmi premrštené, tak to je prinajmenšom podozrivé.

Preferujem krajiny, kde to je naopak 😀

Na spiatočnom lete okrem blbých rečí pripitej mládeže sa nič špeciálne neudialo. V Bratislave nás tradične privítali autobusy, ktoré sú nonstop na stráži a chránia Schengen.  Keď na Stanstede (s 12 násobným počtom pasažierov) dokážu zmanažovať peší presun od lietadla k terminálu, tak tú 30 sekudnovú jazdu bratislavským autobusom nikdy nepochopím.  61-kou sme sa už len odviezli par zastávok ku Kozmosu a vyrazili naspäť do Trnavy. Tu sme po 20 hodinách ukončili náš 2500 kilometrový výlet.

Veľa ľuďom príde jednodenná návšteva Londýna ako blbosť, ale povedzme si úprimne – je to len Londýn. Pri správnom plánovaní sa také tie hlavné „must see“ dajú v pohodovom tempe prejsť. Ďalšou alternatívou sú aj nákupy, alebo návšteva jedného-dvoch múzeí alebo galérie. Ale hlavne je v tomto prípade pekne vidieť ako si dobre žijeme – pred tridsiatimi rokmi by som o Londýne mohol len snívať za železnou oponou a 20 rokov dozadu by som na takúto cestu jednoducho nemal financie. Dnes je to skoro tak jednoduché a časovo „náročné“ ako otočka z Trnavy do Košíc. Vážme si to a nezabúdajme, že až tak zle sa nám „pod diktátom“ nevodí.