Južná Kórea na pár dní

Koncom februára mi od Moničky pípla na messengeri správa, že sa objavil chybný tarif na letenky do Soulu. Dlho som neváhal a po zrušených letenkách do Indie sa žiadala náhrada a Kórea to vyhrala ako Moničkina vysnená destinácia. Dátumy a letenky sa rýchlo míňali, ale nakoniec sa mi na poslednú chvíľu podarilo zakúpiť na jún kombináciu odletu z Budapešti a príletu naspäť do Varšavy.

Letenky Taliani nezrušili a tak o necelé 4 mesiace neskôr sme už v Trnave pred stanicou od Natalie preberali zásielku malých užoviek, ktoré sa s nami viezli až do Budapešti. Hodinka pauza v Galante s Nevidom na pive, po maďarsky rumazgajúcemu bezdomovcovi som dal polovicu obeda v Nových Zámkoch a už sme sedeli v ICčku smerom Budapešť. Tam sme hadíky na Keleti úspešne odovzdali a pokračovali na letisko.

Ako by to bolo bez trochy stresu kvôli dlhým a pomalým radom na kontrolu, ale už niečo po šiestej sme sedeli v Airbuse Alitalie smerom na hlavné letisko v Ríme – Fiumicino. Keďže na prestup sme mali cca 19 hodín, tak sme sa rozhodli navštíviť aj Večné mesto.

Hodinka jazdy busom Terravision za 4 euro, jazda ošarpaným metrom z Termini a zanedlho sme blúdili po post-apokalyptickej stanici metra Ponte Mammolo na okraj mesta, kde je všetko čo môže byť rozbité a všetko čo sa hýbe je opité, alebo sfetované. Mne to bolo vtipné, Moničke menej 😀
Cestou k hostelu, ktorý som bookol za 1 euro  na noc sme stretli vystrašenú Indku, ktorá sa k nám pridala, lebo peši šla už pár kilometrov a márne hľadala to isté miesto ako my.

Do hostela sme úspešne dorazili a aj sme zistili, že cena 1 euro (recepčná ako sa neskôr priznala sa pomýlila v desatinnej čiarke), aj keď chybná, bola adekvátna. Zaprdená (doslovne) izba pre 8-10 ľudí, bez klimatizácie a rozbité sociálne zariadenia bez svetla. Mne to stále prišlo veselé, Moničke už vôbec nie. Noc prebehla veľmi slabo, teplo bolo naozaj nepríjemné. Ráno sme už vypadli niečo po šiestej hodine, akonáhle slnko trošku vyšlo a Monička zistila, že ju dobre doštípali miestne agresívne komáre.

Prvý dojem z Ríma bol pre slečnu naozaj veľmi zlý, ale ešte sme mali pár hodín na reparát. To sa nakoniec aj podarilo, počasie vyšlo na jednotku a tak isto aj rýchly pár hodinový okruh po pamiatkach mesta (Koloseum-Foro Romano-Piazza Venezia-Fontana di Trevi-Panteon-Piazza Navona-Anjelsky most, Vatikán a späť na Termini). Už len babičkám poslať pohľadnicu z Vatikánu, zanôtiť si “V sedmobrežnom kruhu Ríma” a smer letisko 😀

ranné Koloseum

u Františka

Airbus A330 vyštartoval smerom na východ síce poloprázdny, ale plný Slovákov, Čechov a Poliakov, ktorí využili bezkonkurenčnú cenu (aj keď skupinka chlapcov sa najprv vystatovala, že letia “len” za 300 euro, mojich 180 im nezlepšilo náladu :D). Každý sme si obsadil trojsedačku a s kolegom Brumbrumom z fóra sme si vyplnili čas “kradnutím” piva z kuchynky v zadnej časti lietadla.
Skoro 12 hodinový let takto prebehol celkom svižne a ráno som sa zobudil až niekde nad Pekingom. Niečo po deviatej miestneho času sme už dostali pečiatku do pasu, 300 euroví chlapci si nasadili rúško a vstúpili sme na územie tej dobrej Kórei 🙂 Letisko Incheon je od Soulu celkom ďaleko, metrom to trvalo ešte skoro hodinu, kým sme sa dostavili na prvú zastávku nášho výletu.

 

Okrem hadov do Budapešti sme ešte mali kufre naplnené sviečkami z včelieho vosku pre spoločného známeho (svet ja naozaj malý) Miša, ktorý si otvoril s kamošom Jirkom v Soule kaviareň, kde ponúkajú trdelník 🙂 Určite tento trochu bizarre treba navštíviť – https://www.facebook.com/trdlosweetery

Mišo a jeho Trdlo

Po otestovaní trdelníka (osobne som ho mal prvý krát v živote…a aj to som musel ísť až do Soulu :D) nás Mišo zobral svojim divokým Matizom na náš hostel. Tentokrát to už bolo oveľa lepšie, aj keď maličké, ale útulné. Po pár hodinách oddychu sme sa vybrali na prieskum tohto gigantického mesta, ktoré ako sme zistili až tak veľa toho neponúka, opäť raz prípad metropoly, ktorá bola zbombardovaná/zničená a postavená nanovo (podobne ako Minsk, Taškent, alebo Skopje). Ale vždy lepšie ako Sereď.

najrýchlejšie auto južne o Pyongyangu

Kúsok od hostela bola stanica metra, ktoré je naozaj monumentálné, nielen počtom liniek (18), staníc (645) a dĺžkou (skoro 1000km), ale najmä tým, že stanice slúžia aj ako kryty CO. Stanice sú vybudované hlboko pod zemou, majú niekoľko vchodov a zvyčajne aj kompletnú infraštruktúru s obchodmi, reštauráciami a sociálnymi zariadeniami. Súpravy metra majú niekoľko stoviek metrov a aj tak sú vždy skoro plné, aj keď vďaka SARS to vraj bolo znesiteľnejšie 🙂
Vybrali sme sa smerom k hlavnej železničnej stanici, ktorá sa nachádza ako tak v centre (aj keď pri takýchto metropolách sa nedá nikdy hovoriť o centre typu Trojička v Trnave..), ale namiesto rýchlovakov sme skôr videli skôr stovky bezdomovcov a opilcov. Celkom prekvapujúce. Odtiaľ sme sa pomaly presunuli k Seoul Plaza, kde pred miestnou radnicou vykrikoval divoký pastor a posielal všetkých do pekla.

pred stanicou je to ako doma

Kúsok opodiaľ som vyskúšal aj svoj prvý bibimpbap a keďže som bol nešikovný, teta kuchárka zobrala do ruky lyžičku, zamiešala suroviny a začala ma kŕmiť. Keď už za niečím ísť do Kórei, tak je to jedlo. V Soule je nespočetné množstvo reštaurácii a najmä tržníc, kde sa dá za lacno vyskúšať miestna strava v nekonečných variáciách.
Podvečer sme sa pomotali v okolí umelo vytovrenej riečky v centre a otestovali grilované mäsko pri americkej vojenskej základni, kúsok od hostela. To sme zistili až neskôr, v mapách vyznačená nie je. K tomu sme aj v neďalekom “európskom” podniku na terase stretli spolucestovateľov z lietadla a pivá sa už čapovali.

Zlomení sme v noci sme cestou do hostela zistili, že bývame v uličke s bordelmi, keďže sporo odeté dievčatá v ružových výkladoch nie sú tam len tak. V hosteli sme sa zoznámili  s našimi susedmi – dvomi chalanmi z Česka. Ondrej a Lukáš mali ešte slinu, takže sa v miestnej nonstopke nakúpili pivká a lacný destilát soju a únava rýchlo zmizla.

hostel párty

V utorok ráno sme sa vybrali na menšiu túru, čo v kombinácii s teplotou okolo 30 stupňov a zbytkovým alkoholom nebol asi najlepší nápad, ale výstup na kopec Inwangsan bol celkom fajn. Na kopci sa nachádza aj vojenská základňa s protileteckou obranou otočenou na severovýchod, keďže Kim Čong Un-ovo impérium je len necelých 40km vzdialené.

výhľad z Inwangsanu

Poobede sme navštívili ultimátne vojenské múzeum, kde by sa dal stráviť celý deň. Od praveku cez kórejskú vojnu až po súčasnosť, veľmi veľa interaktívnych expozícii a zaujímavých artefaktov. Tam sme stretli aj zakladateľa cestujlevne.com Dejva s ďalším cestovateľom Prokym a večer vyhlidkou z N Soul tower, kde majú pisoáre asi z najlepším výhľadom 🙂

 

Večera bola ako sa patrí, v reštike v štvti Myeong-dong, ktorá je asi najturistickejšia v celom meste, plná obchodov, suvenírov a mladých dievčat lákajúcich na výpredaje. No presne to, čomu sa vždy rád vyhnem.

Pod N Seoul Tower s chalanmi z cestujlevne.com

Ráno pre nás prišiel van a na pláne bola návšteva demilitarizovanej zóny. Žiaľ, Kim Čong Un sa nebojí len zeleniny a cvičenia, ale aj SARSu a tak sa zóna pre návštevníkov uzavrela. Náhradný plán nám takticky bol oznámený až v autobuse, kde sme stretli ďalší český pár a nakoniec sme sa vydali na ostrov Ganghwado, kúsok od Soulu, ktorý je najbližšie k Severnej Kórei. Skoro celú cestu sme prespali a prebudil nás až náš akčný sprievodca pri malom múzeu s vyhliadkou, kde sme v opare videli náznaky severného suseda. Dostali sme v škole rozchod 15 minút, nasadli späť do busu, navštívili ešte jednu pevnosť a v Soule sme radšej už utiekli preč, keďže ku koncu bola naplánovaná exkurzia v obchode s ametystom. Organizovaný výlet ako sa patrí.

Vzadu už kopce a opar Severnej Kórei

Veďla najdôležitejšieho palácu Gyeongbokgung sa nachádza asi najzachovalejšia štvrť v meste –  Bukchon Hanok. Staré domčeky na kopci a kaviareň s galériou nad nimi s perefktným výhľadom bolo to asi najlepšie, čo sme v Seoule navštívili, kľud, ďaleko ruchu veľkomesta.

Výhľad z galérie na starú štvrť

Večer sme navštívili druhú stranu rieky, ktorú spája jeden z mnohých mostov Banpo a v noci sa mení na veľkú fontánu. Nič extra, ale na posedenie pri rieke je to dobré miesto (pivo treba doniesť vlastné, obchodíky chýbajú). Odtiaľ to už bolo kúsok do Gangnamu, ktorý po tom ošiali pred dvomi rokmi bolo nutné navštíviť, ale nejak extra nás to nezaujalo (teda okrem toho, že sa pred nami zrazili dve autá).

Večer pri moste Banpo

Gangnam style

Posledný celý deň sme konečne navštívili  palác Gyeongbokgung, ale kedže som takýchto východoázijských miest videl v Číne neúrekom, zalomil som pod stromom v miestnom parku, kým sa Monička po ňom poprechádzala. Opäť sme stretli český pár z predchádzajúceho dňa a dievčatá si urobili pár veselých fotiek v tradičných kostýmoch.

 

Keďže Češi hľadajú všade plzničku a svíčkovou,  spojili sme sily s Ondřejom a Lukášom a našli bizarnú a predraženú reštauráciu v “starej” budove s orlojom. Naozaj to malo ďaleko od českej kuchyne.

Castle Praha

No a najlepšie na záver. Mišo s Jirkom z Trdla nás zobrali v noci do miestnych kórejských kúpeľov a je to asi to najlepšie čo môžte na návšteve v Kórei urobiť. Dobre vykúpete, zrelaxujete, môžete navštíviť rôzne bazény a sauny a keď nemáte ubytko, tak sa tam aj vyspíte. A to všetko za pár euro.  Za príplatok sú masáže, pedikúra, kaderník, je tam aj internet, herňa…no dá sa tam fakt stráviť celá noc. A takéto niečo majú dokonca aj na letisku, takže aj tak sa dá zabiť čas čakaním na spoj.

v saune kde bolo teplo ako v predpeklí

V piatok ráno sme sa rozlúčili so spolucestovateľmi, rýchlo si dali raňaky (plnené buchtičky) z trhu a o nejaké tie tri hodinky sme už sedeli v lietadle smerom späť do Ríma. Cesta už nebola taká rýchla ako do Soulu, lietadlo bolo o poznanie plnšie a tak ani miesta príliš nebolo. V Ríme sme zaľahli automaticky do postele (už nie hostelovej, ale Expedia kupón narýchlo vybavil hotelík hneď vedľa Termini).

Ráno klasicky na letisko a smer Varšava. Cestou do hotela v buse sme stretli opäť Inda, ktorý sa pýtal na cestu, lebo šiel radšej busom. Taxikár na letisku ho chcel skasírovať 60 dolárov. Za 2km jazdy ako nakoniec vysvitlo z Google Maps…
Naša izba v peknom Holiday Inn Express ešte nebola pripravená a čakanie krátili sušením vecí z kufrov pred hotelom. Ryžové víno je niečo ako burčiak a počas cesty trošku povolili uzávery na fľašiach…

Sušíme pred hotelom

Varšavu som navštívil už druhý krát a aj keď niektorým nie je podľa chuti, mne sa celkom páči. Historické centrum je malé a ľahko pobehateľné, Palác kultúry a vedy je impozantný, pekné parky a výborná MHDčka. Júnové počasie bolo príjemné, pochodili sme si taký ten “základ”, najedli sa v mojom obľúbenom “staničáku”, z výšky pozreli gay pride a bolo fajn.

Varšava a pride

Lenže ráno sme už po týždni cestovania nasadli do busu smerom Bratislava – asi najdlhších 10 hodín jazdy v živote a k tomu ešte aj zmeškaný prípoj z Bratislavy. Záver ako sa patrí na 5 dňový výlet do Ázie 🙂