Antonovci v Londýne /FOTOBLOG/

Londýn, presnejšie letisko Stansted, je v súčasnosti jediná destinácia operovaná z Bratislavy, ktorá sa dá reálne otočiť za jeden deň, ráno tam, večer naspäť. Túto otočku som neraz absolvoval a keď sa objavila možnosť urobiť si nedeľný výlet, dlho som sa neokúňal a zarezervoval som dve letenky aj pre Antona Seniora.

V nedeľu sme zaparkovali pred piatou na klasickom parkovisku pri Kozmose. O pár minút sme vystúpili na bratislavskom letisku. Neviem či sme po krátkej noci obaja vyzerali až tak zle, ale akčný SBS-kár sa pri nás, tlačiacich bagetu na lavičke pred príletmi, pristavil a „priateľsky“ nás popoháňal na kontrolu. Miestna pobočka potravín Delia rovnako sklamala, otváracie hodiny boli posunuté na šiestu. Rýchlu kávu operatívne zabezpečil prázdny salónik.

Dvojhodinový let na Stansted sme vďaka sedačkám v exit rowoch presedeli v polospánku. Imigračka prebehla aj bez použitia e-gates relatívne svižne, dokonca sme stihli skorší spoj A6 spoločnosti National Express. Po hodine jazdy autobusom slabou víkendovou premávkou sme vystúpili neďaleko železničnej stanice Paddington, tej kde našli rovnomenného medvedíka :).

• 

• 

• 

Odtiaľto sme sa prešmykli cez príjemnú uličku Hyde Park Garden Mews (také bývanie by sa mi páčilo) priamo do Hyde Parku. Tým sme chceli prejsť naprieč, no v tento deň sa práve konal polmaratón v kráľovských parkoch, všetko bolo ohradené a tisíce účastníkov bežalo pre charitatívne účely.

• 

• 

• 

• 

• 

Od Wellingtonovho oblúku sme to strihli po odstavenej Constitution Hill k Buckinghamskému palácu, kde sa to aj v upršanom počasí hemžilo turistami. Pred mrholením sme sa skryli pod stromami krásneho St. James’s Parku, ktorý skôr pripomína vtáčiu rezerváciu ako mestskú zeleň. Príjemne prekvapil strom plný smelých zelených papagájov, ktorí neváhali s vidinou obživy sadať okolostojacim návštevníkom na ruky.

• 

• 

• 

Od Horse Guards Parade Grounds na východnom konci parku sme z diaľky omrkli Borisove sídlo a prešli sa okolo Westmister Abbey na Parliament Square. Big Ben stále zatepľujú a po krátkom nákupe v preplnemom Tescu Express sme cez Westminsterský most prekročili na druhú stranu Temže. Počasie sa pri London Eye začalo pomaly zlepšovať a rozhodol som sa, že vybehneme do Greenwich.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Na Waterloo sme pípli platobné karty na turniketoch a naskočili na Jubilee Line. Po pár zastávkach sme vystúpili v tieni mrakodrapov na Canary Wharf a vymenili metro za DLR. To nás popod Temžu doviezla do Greenwich, kde sa nám na príjemnej promenáde naskytol pekný výhľad na finančné centrum, hneď pri vstupe do pešieho tunela pod riekou.

• 

• 

Pod najrýchlejšou nákladnou plachetnicou všetkých čias Cutty Sark sme sa posilnili kafíčkom a pokračovali do blízkeho Greenwich parku. Prekonali sme mierne stúpanie a objavili sme sa na jednej z najlepších vyhliadok v meste. Za tých 13 rokov od poslednej návštevy sa toho zmenilo dosť.

Žiaľ, pribudla aj „novinka“ a to tá, že vstupné sa vyberá aj do areálu observatória, kde sa nachádza na dlažbe čiara symbolizujúca nultý poludník. 16 libier za osobu sa nám platiť nechcelo, no našli sme „pokračovanie poludníka“ na múre za nenápadnou bránkou, kde sa už pár hackerov fotilo.

• 

• 

• 

• 

Po doobedných sendvičoch sa patrilo napraviť žalúdok a neďaleko DLR stanice sme zasadli do sympatickej vietnamskej reštaurácie, kde nás zahrialo vynikajúce nedeľné pho bo.

Pomaly sa blížil čas rezervácie Sky Garden a DLR nás odviezlo až na konečnú stanicu Bank. O pár minút sme už s miernym meškaním stáli v rade pred mrakodrapom 20 Fenchurch Street. Našťastie to nebol problém, turnikety nás pustili a výťah nás expresne vyviezol na 35 poschodie.

• 

• 

• 

Keď sa vraví, že najlepšie veci sú zadarmo, tak v prípade Sky Garden to platí dvojnásobne. Síce už druhýkrát bola terasa zatvorená kvôli počasiu (asi sa im nechcelo ju už otvárať), no i tak bol pohľad na metropolu z výšky exkluzívny.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Cestou na stanicu Liverpool Street sme ešte v malom Sainsbury’s nakúpili cheddary a prešli popod stavbu druhého najvyššieho mrakodrapu. Na týchto miestach v roku 1993 odpálila IRA bombu, ktorá spôsobila dovtedy najväčšie škody, ktoré z finančného hľadiska prekonali až útoky z 11. septembra. Po pol šiestej sme sa usadili vo vlaku Stansted Express a hodinu a pol pred odletom sme sa vrátili na letisko . Na palube nás prekvapivo privítal spolužiak z gympla Adam, takže sa nám aj podarila stretávka po 15 rokoch.

• 

• 

• 

• 

• 

Do Bratislavy sme prileteli o polhodinu rýchlejšie, autobusy nesklamali a dokonca ani nedokázali pojať všetkých cestujúcich. Asi 20 z nich si muselo počkať na ďalší „spoj“. Po prekvapivo rýchlej imigračke sme elegantne stihli 61-ku a pred polnocou sme boli doma.

Londýn nikdy nesklame za žiadneho počasia a pri dobrom plánovaní sa dá toho stihnúť až-až. No ktovie ako dlho sa bude dať ešte takto lietať na druhý koniec kontinentu za pár euro. Mám pocit, že už dlho nie, aj keď ten Brexit sa vraj podaril dohodnúť🙂