Nedeľa po maďarsky – sovietsky urbex, Balaton, langoše, lanovky a hrad /FOTOBLOG/

Poslednú júlovú nedeľu sme sa s Mirom vybrali na celodenný roadtrip k južným susedom. Hlavným cieľom bolo opustené mestečko po sovietskej armáde nedaľeko Veszprému, prevýzvané aj „maďarský Černobyľ“. Nachádza sa tu viacero „vybývaných“ panelákov a rôznej infraštruktúry, ktorá slúžila potrebám príslušníkov Červenej armády a ich rodinám. Dnes tu vládne namiesto Sovietov príroda a ostrú muníciu vystriedali plastové guličky airsoftu. Na susedné bývalé letisko sme sa nedostali. Možno v budúcnosti bude otvorené ako BudaWest airport. Podobne ako Pripjať, aj opustené sovietske mestečko je lepšie navštíviť na jeseň alebo v zime. Nielen kvôli tej správnej ponurej atmosfére, no najmä pre absenciu hustej flóry, ktorá v lete sťažuje prístup k niektorým budovám.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Po prehliadke areálu sme vyšli z druhej strany na cestu E66 (inak oveľa lepší prístup ako od dediny Szentkirályszabadja) a onedlho sme zastavili na parkovisku pri pláži Wesselényi, kúsok od centra Balatonalmádi. Za symbolické vstupné 900 forintov na osobu sme sa objavili v peknom trávnatom areáli s dostatkom tieňa a langošov. Premiérovo sme otestovali zakalené vody Balatonu. Žiadny Karibik to nie je, každé druhé bágrovisko na Slovensku vyzerá lepšie. Na druhú stranu v kombinácii so službami, plážovými atrakciami a cenovou politikou rozumiem pridanej hodnote. A malým deckám je jedno či sa čvachtajú na Maledivách, alebo 2 hodiny autom od Bratislavy.

• 

• 

• 

• 

• 

Kúsok za Veszprémom sa nachádza dokonca aj lyžiarske stredisko Eplény. Naozaj by som nečakal vleky a snežné delá v tejto zemepisnej šírke vo výške niečo nad 200 metrov na morom. Po peknej ceste sme sa vyštverali k hlavnej budove, kde bol aj v lete otvorený bar a hlavne spojazdnená sedačková lanovka. Zakúpili sme lístky za 1900 HUF na osobu a vyviezli sa o 200 metrov vyššie pod vrchol 525 metrov vysokej hory Ámos-hegy. Tu odpočívali ratraky a snežné delá pripravené na zimnú sezónu. Okrem nich tu je vyhliadková veža z ktorej bol pekný výhľad na príjemne zvlnenú krajinu a keby bola lepšia viditeľnosť, tak i na kúsok Balatonu na horizonte.

• 

• 

• 

• 

• 

Poslednou zastávkou na našej ceste sa stal „cesnakový hrad“ (interná prezývka) v dedinke Csesznek, týčiaci sa kúsok od cesty č. 82. Za 300 forintov sme odparkovali mašinu pár desiatok metrov od brány a vyšľapali ku kase. 1400 forintov na lístky v hotovosti sme nemali, ale 5 euro za dve osoby vyriešilo tento problém. Hrad bol postavený v druhej polovici 13. storočia po nájazdoch Mongolov. Jánoš Cseszneky vybral dobré miesto na svoje sídlo a ruiny sa stále hrdo týčia do okolia. Pomaly tu prebiehajú aj rekonštrukčné práce, ale nemuseli by používať tehly z výpredaju na niektorých miestach 🙂

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Pôvodne sme mali v pláne len urbex v Szentkirályszabadja a kúpačku na Balatone, no tento kraj ponúka naozaj toho oveľa viac a pokojne by sa tu dalo stráviť aj viac dní. Zo západného Slovenska je to dostatočne blízko aj „len“ na plnohodnotný celodenný výlet, aj keď treba si dať časovú rezervu, mimo diaľnice je premávka v sezóne smerom z/na Balaton hustá a pomalá.