Varšava pod 24 hodín /FOTOBLOG/

Posledných 18 mesiacov ma naučilo, že plánovať sa jednoducho neoplatí, najmä ak sú v tom zahrnuté letenky. Počet zrušených alebo presunutých letov už radšej ani nepočítam, no keď som pred mesiacom zbadal možnosť otočky do Varšavy za dvacku, neodolal som. Hlavné mesto Poľska som navštívil už mnohokrát a tak som nemal veľké plány a ani očakávania. S Vladom a Lukášom sme zobrali len malé ruksaky, antigény, foťáky a vybrali sme sa na jednu noc a doobedie do metropoly na Vistule.

Niečo okolo druhej poobede sme prekročili rakúsku hranicu a po krátkej kontrole dokumentov sme sa pobrali na viedenské letisko. Na krátkodobé parkovanie sa asi teraz najviac oplatí nechať auto priamo na letisku na C-čku (cez mazur kódik), Tiger bol síce lacnejší, no vlak sa nám nechcelo riešiť. Priamo v termináli to nezívalo prázdnotou ako v takej Prahe týždeň dozadu, ani to tu nepraskalo vo švíkoch. To sa nedalo povedať o kontrole, kde 2 metrový odstup bolo nereálne dodržať a rovnako na bránach bol ruch ako za starých čias, keď rúška nosili iba smiešni malí Aziati a doktori pri operáciách.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

737-čka na varšavský Modlin letela poloprázdna a tak sme si mohli obsadiť prázdne trojsedačky v zadnej časti lietadla. Prvá časť letu sa ukázala ako vyhliadková s vtáčou perspektívou na Bratislavu a kus západného Slovenska. V strede letu sme začuli buchot a klepot na dvere WC-ka. Dobýjali sa tam letušky a po chvíli sme aj zacítili dôvod. Mladý poľský dvojmetrový chlopak nevydržal a naozaj si v lietadle zapálil cigaretu. Samozrejme po prílete na sekundárne varšavské letisko ho na ploche čakala polícia, ktorá ho ako prvého vyviedla z lietadla. Riadny travelheker.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Modlinské letisko Modlin je v súčasnosti využívané iba Ryanairom. Voľakedy spojenie s Varšavou zabezpečovali desiatky autobusov denne, no dnes sa dá do hlavného mesta dostať iba na prestup s busom/vlakom alebo taxíkom. Bus na stanicu v Modline odišiel pár minút pred príchodom a ďalší šiel až za hodinu. Zobrali sme teda Bolt za 90PLN a ten nás po 40 minútach a kilometroch vyhodil v centre pred ubytkom.

• 

• 

• 

Na izbe sme len zhodili veci a vybrali sa do „mesta“, ktoré už žilo piatkovou večernou atmosférou. Po krátkej prechádzke sme zasadli v sympatickej reštaurácii Hektor, kde sme zadelili povinný žurek a pierogi.

• 

• 

• 

• 

• 

Po solídnej večeri sme sa vybrali ku kontroverznej (pre Poliakov, mne sa veľmi páči) budove Palácu kultúry i náuky alebo jednoducho PKiN. V okolí tohto darčeku od Stalina sme strávili hodnú chvíľu fotením a zvyšok večera popíjaním na múriku pod Novotelom.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Po krátkom spánku a solídnych raňajkách sme sa vydali opäť do ulíc. Vyhliadkova terasa na PKiN sa otvárala až o desiatej a tak sme sa presunuli na fotogenickú stanicu Powisle a k parádnej promenáde na brehu Visly.

• 

• 

• 

• 

Kúsok od moderného vedeckého centra Kopernik sa na streche betónovo oceľovej budovy univerzitnej knižnice rozkladá jedna z najväčších strešných záhrad v Európe. Žiaľ, z neznámeho dôvodu bol vstup zatvorený a tak sme videli len malú časť.

• 

• 

• 

• 

Odtiaľto to bolo už len kúsok do starého mesta, ktoré sme svižne prebehli a odviezli sa naspäť k PKiN.

• 

• 

• 

• 

• 

V lobby PKiN sa samozrejme tiahol dlhý had turistov, takže nič sa nedalo robiť, len nájsť najbližsí mliečny bar a rozlúčiť sa s centrom. Na jedinej prestupnej stanici metra Świętokrzyska sme naskočili na modrú linku a vystúpili na konečnej Mlociny. Tento dopravný uzol ako keby vypadol z príručky ako navrhnúť poriadnu verejnú dopravu. Veľké parkovisko P&R, zastávky autobusov, električiek a stanica metra – všetko v okruhu pár desiatok metrov. V Žabke sme dokúpili tekutiny a posledný raz mierne postokovali na periférii a hodinu pred odletom sme sa doviezli na letisko.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Ak by sme vedeli, že aj priamo pred budovou letiska čapujú, prišli by sme skôr :). Po krátkej kontrole sme sa postavili do dlhého radu pasažierov čakajúcich na odlet do Viedne. Hneď nám bolo jasné, že prázdne trojsedačky nenájdeme. Dobrých 20 minút sme si postáli aj vonku čakajúc, kým sa vyprázdni Airbus A320 spoločnosti Lauda. Príjemné prekvapenie a svieža alternatíva žltých Boeingov s nadutou posádkou.

• 

• 

• 

• 

• 

Po nástupe nás čakala ďalšia dobrá správa, z pasažierov zrazu nikto nevedel po anglicky a tak sme s Vladom „museli“ presadnúť na sedačky v emergency exit rade. Čo človek nespraví pre bezpečnosť letu. Vo Viedni to po pristátí išlo svižne, Airbus klasicky „zaštekal“, v termináli sme mladému policajtovi ukázali slovenský OP, takže rýchlo pochopil, že tu len tranzitujeme.

• 

• 

• 

• 

• 

Na rakúsko-slovenskej hranici nás privítala iba prázdna policajná búdka a pri Auparku rozohriate Tico. Úspešná otočka do Varšavy, no let na Modlin si v budúcnosti rozmyslím. Je to fakt od ruky.

•