Autobusové depo č.7 (Автобусный парк 7) /FOTOBLOG/

Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu sú ako stvorené na urbex – prieskum opustených stavieb, ktoré v tejto časti sveta skoro vždy prekvapia svojou veľkosťou a architektúrou. Len také maličké Moldavsko ponúka takýchto lokalít niekoľko, ako sme sa presvedčili počas dvoch návštev v lete a na jeseň tohto roku. No najjednoduchším cieľom je susedná Ukrajina s hlavným mestom Kyjev, kde aj v tomto čase premávajú lietadlá z našich končín za lacný peniaz. Keď sa pred dvomi mesiacmi Romanovi pošťastilo úspešne infiltrovať do autobusového depa č.7, s Mirom sme dlho nepremýšľali a expresne sme bookli letenky na druhú polovicu novembra. Veď táto lokalita mi svietila medzi „hviezdičkami“ na Google Maps zopár rokov …

SOBOTA

O pol ôsmej ráno sme sa synchronizovane stretli na parkovisku pred stanicou vo Wolfsthali a z Tica som presadol k Mirovi do čierneho tátoša. Obavy z preplneného Schwechatu sa nekonali a po expresnej kontrole sme zasadli v salóniku na frištuk. Pasovka bola vybavená do minúty, no nástup do lietadla smerujúceho do Kyjeva bol tradične spomalený. Na boryspoľské letisko sme doleteli našťastie načas, aby sme hneď na to skysli na imigračke. V termináli sme chvíľu šaškovali, autá Boltu a Uberu už nečakajú na parkovisku vedľa terminálu ako donedávna, no treba prejsť na tretie príp. štvrté poschodie protiľahlého parkovacieho domu. Našťastie sme sa so starým Scénicom po chvíli blúdenia našli a vyrazili po veternej diaľnici do Kyjeva. Po prvý raz sme odbočili pri nápise Kyjev na starú rozbitú boryspoľskú cestu a niečo po druhej vystúpili pred areálom autobusového depa č.7. V protiľahlom supermarkete ATB sme rýchlo doplnili zásoby a s malou dušičkou sa vybrali na vrátnicu.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Autobusové depo č. 7 bolo dokončené v roku 1973 a okamžite sa stalo pýchou Kyjeva. Aj keď to tak zvonku nevyzerá, išlo svojho času o najväčšiu „garáž“ v ZSSR a možno aj na svete. Počas 8 rokov stavby tohto betónového ufa s priemerom 160 metrov boli využité postupy známe z výstavby moderných cirkusov po celej krajine. No konštrukcia obrovskej strechy podporenej 84 oceľovými lanami, ukotvenými na centrálny stĺp s riadiacou vežou, nemala obdoby. Možno aj vďaka tomu stále pevne drží na svojom mieste. V čase najväčšej slávy tu parkovalo cca 400 (funkčných) autobusov a pracovalo okolo 1500 zamestnancov, nielen ako šoféri, ale aj ako mechanici v garážach a administratíva v priľahlej budove s kantínou. Po rozpade ZSSR sa začal pomalý koniec aj autobusového depa. To prežívalo do roku 2015 a po „oficiálnom“ zatvorení svojich brán slúži už len ako cintorín vyše tisícky nepojazdných autobusov rôznych značiek a v rôznom polčase rozpadu.

• 

• 

• 

• 

V súčasnosti sa sem dá dostať viacerými spôsobmi. Buď jednoducho preskočiť plot (pravdepodobne zo zadu od koľajníc?), predraženou urbex tour alebo sa jednoducho spýtať na vrátnici. Samozrejme za mierny poplatok. Variant číslo tri bol po chvíľke napätia úspešný, prešli sme cez solídne zachovalý interiér prízemia administratívnej budovy, prešli cez dvor plný opustených autobusov a vstúpili do inej dimenzie. V nej sme strávili minimálne hodinu objavovaním, popíjaním a fotografovaním.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Nadmieru spokojní sme sa rozlúčili s tetou vartáškou a pred jedným z panelákov vyčkali, kým sa otvoria dvere, aby sme si vyšľapali 13 poschodí. Tam nás čakal skvelý výhľad na celý areál depa, ktorému kraľovalo gigantické ufo.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Onedlho nás dolu čakal Kamiq so zhovorčivým pakistanským vodičom, ktorý tu zostal po štúdiách na vysokej škole. Síce si najprv myslel, že išiel študovať do Európy typu Nemecko, no nakoniec si aj Ukrajinu obľúbil. So zapadajúcim slnkom sme sa vybrali na prieskum cintorínu žeriavov na pravom brehu Dnepra. Okrem rozbitej cesty a túlavého psa sme z tých žeriavov na kraji Kyjeva veľa nemali.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Nechali sme sa Šoukatom zaviezť na Majdan, kde sme zakempili v Puzatej Chate. Po povinnom boršči s varenikmi sme konečne našli skrytú reštauráciu Ostannya Barykada/Остання Барикада/Posledná Barikáda. Tento relatívne veľký podnik sa nachádza na treťom poschodí pod sklenenou kupolou shoppingu Globus a dá sa sem dostať výťahom s tlačítkom OB. Ten vás vyvezie k malému obchodu so suvenírmi, kde by ste mali podľa správnosti povedať heslo: „Borіtesja – poborete“ (Bojujte a vyhráte © Taras Ševčenko). Rovnako sa sem dá (asi) dostať aj cez nenápadné dvere ústiace do podchodu pod Majdanom, kúsok od Mekáču.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Občerstvení sme sa vydali do ulíc. Trikrát som skúsil šťastie u barbera, no ani jeden hipster nemal čas ostrihať moje neskrotné náznaky vlasov. Nič sa nedalo robiť, na druhý deň nás čakalo veľmi skoré vstávanie. Na izbu sme si kúpili kapurkovú a Bolt nás odviezol k hotelu Westend, ležiaceho neďaleko železničnej stanice. Za týmto prestížnym názvom sa skrýva klasický vostočný hotelík na prízemí dlhého paneláku. Na druhú stranu za 25 eur na noc je svojou polohou ako stvorený na ranný odlet zo Žuljan alebo zo železničnej stanice.

• 

• 

• 

• 

NEDEĽA

Budík zazvonil nekresťansky pred štvrtou hodinou rannou, povzviechali sme sa a o necelú hodinu vošli na ospalé letisko. Po kontrolách sme zakotvili v malom lounge, vybavili ako tak raňajky a zabudli duty free nákup. Po veeeeľmi dlhom čase som vyfasoval prázdnu trojsedačku na palube Wizzair, no zaspať ležmo sa mi nepodarilo, až keď som sa posadil (WTF). Do Viedne sme prileteli niečo po siedmej miestneho času a konečne prekukli záhadu pasoviek. Tie sú tri identické a zoradené za sebou. Dobrá správa, opäť sú tu dedikované okienka pre pasažierov tranzitujúcich autom/busom/vlakom do susedných krajín.

• 

• 

• 

• 

Posledný tohtoročný Kyjev nesklamal a autobusové depo č.7 považujem za jednu z najlepších urbexových destinácií. V tomto meste je stále čo objavovať – sovietski architekti sa v hlavnom meste Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky naozaj „vyřádili“. Len teda netreba návštevy takýchto miest príliš odkladať. Nikdy neviete kedy ich zrovnajú s povrchom zemským alebo pretvoria na niečo sterilné a generické.